Geopark
Geopark predstavuje územie obsahujúce jedno, alebo viac miest vedeckej dôležitosti nielen z geologického aspektu, ale aj z hľadiska jeho archeologickej, ekonomickej alebo kultúrnej osobitosti európskeho významu. Je v súlade so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a má silnú riadiacu štruktúru, ktorá je podporovaná európskym programom financovania, ktorý prispieva k jeho ďalšiemu rozvoju. Okrem potenciálu pre vedecký výskum, zameraný na environmentálnu oblasť (vrátane vzdelávania), je geopark významný pre miestny ekonomický rozvoj, pretože prispieva k zvýšeniu zamestnanosti a k novým ekonomickým aktivitám regiónu, pričom jeho funkčnosť je autonómna.
Takto definovaná stratégia sa stáva priamym nástrojom pre vznik širokého spektra činností, ktoré sú v súčasnosti akceptované pod termínom geoturizmus, reprezentujúc novú formu kultúrno – environmentálnej turistiky. Pre jej rozvoj musí mať geopark koherentnú a dostatočne silnú manažérsku štruktúru, schopnú zabezpečiť stratégiu trvalo udržateľného rozvoja.
Iniciatíva zriaďovania geoparkov na Slovensku siaha do rokov 1998 – 2000, kedy začali vznikať prvé idey zriadenia a manažovania týchto území v oblasti Banskej Štiavnice, neskor Banskej Bystrice a Fiľakova.
Základnými koncepčnými dokumentmi v oblasti riadenia geoparkov na Slovensku sú Návrh koncepcie geoparkov SR, schválená uznesením Vlády SR č. 740 z 15. októbra 2008 a Aktualizácia koncepcie geoparkov SR schválená uznesením Vlády SR č. 15 zo 7. januára 2015.
V súčasnom období sú na Slovensku zriadené tri geoparky: Banskobystrický geopark, Banskoštiavnický geopark a Novohradský geopark (Novohrad-Nógrád geopark).
Novohradský geopark (Novohrad-Nógrád geopark) bol v roku 2010 prijatý za 37. člena Európskej siete geoparkov a 66. člena Globálnej siete geoparkov (celosvetovej). Významným medzníkom sa stal fakt, že ide o spoločný slovensko-maďarský projekt realizovaný na princípoch cezhraničnej spolupráce. Zároveň sa tieto národné územia stali prvými geoparkami zaradenými do sietí na obidvoch cezhraničných stranách.