Banskoštiavnický geopark

V priebehu sopečnej činnosti v mladších treťohorách vznikol na území stredného Slovenska a severného Maďarska väčší počet vulkánov a stratovulkánov, z ktorých najmohutnejším bol Štiavnický stratovulkán. Tento stratovulkán mal na svojom úpätí priemer 50 km a pravdepodobne dosahoval výšku okolo 4 000 m n.m. Štiavnický stratovulkán svojimi rozmermi predstavuje najväčšiu sopku v celej oblasti Karpát, teda od Slovenska, cez Ukrajinu až po Rumunsko.

Geologická história a následné pozmenenie krajiny vplyvom banskej činnosti robia územie regiónu Banská Štiavnica jedinečným nielen v rámci Slovenska, ale i vo svete. Vzhľadom na univerzálnosť hodnôt tohto územia bolo mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí podľa „Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva“ zapísané v roku 1993 do Zoznamu Svetového dedičstva ako kultúrne dedičstvo.

Tieto hodnoty vytvorili rámec pre realizáciu zámeru zriadenia Banskoštiavnického geoparku, ktorého cieľom je zabezpečiť harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj územia regiónu Banská Štiavnica, ktorý využitím hospodárskeho, demografického a prírodného potenciálu regiónu zabezpečí ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti a skvalitnenie krajiny.

Rozloha geoparku: jadrové územie 206,32 km², ochranné územie 601,28 km²
Ochrana geoparku: CHKO Štiavnické vrchy
Počet geotopov: 63
Prezentované tematiky: geológia, montanistika, ekológia
Geologická charakteristika: neovulkanity