Realizácia projektu Geopark Banská Štiavnica

Od roku 2002 začala paralelne s geologickou úlohou aj tzv. negeologická úloha, ktorá je investičnou časťou projektu. V rámci nej sa budujú náučné trasy, expozície a pod. Okrem toho ide o nasledovné aktivity:

Do užívania verejnosti sú odovzdané nasledovné prvky objektovej sústavy Geoparku Banská Štiavnica:

Chodník o ekológií piargskych tajchov

Náučný chodník ŠB-09 O ekológií piargskych tajchov popisuje biologický život a s tým súvisiacu kvalitu vody vo vybraných tajchoch (Richňava, Bakomi, Krechsengrund, Veľká Windšachta a Evička).


Piargsky vodohospodársky chodník

Windšachtské tajchyNáučný chodník ŠB-08 Piargsky vodohospodársky chodník popisuje historický vodohospodársky systém v širšom okolí obce, konkrétne tajchy Evička, Veľká Windšachta, Bakomi, Richňavské vodné nádrže, či najznámejší tajch Počúvadlo. Na náučných tabuliach je venovaná pozornosť i množstvu zberných a náhonných jarkov s popisom ich funkčného prepojenia s banskými dielami.

Piargsky chodník

Pohľad na FuchslochNáučný chodník ŠB-06 Piargsky chodník je zameraný na prezentáciu banskej činnosti v okolí obce Štiavnické Bane. Popisuje najvýznamnejšie banské diela - šachty, štôlne ako aj dedičnú štôlňu Bieber.

viac o chodníku nájdete tu

Expozície a informačné centrá

Infocentrum Geoparku - Bergerricht3 expozície a 2 informačné centrá Geoparku Banská Štiavnica sa nachádzajú na Námestí Sv. Trojice v Banskej Štiavnici, na Obecnom úrade v Štiavnických Baniach a v rozhľadni na najvyššom bode Štiavnických vrchov, na Sitne (1009 m n.m.)

Expozícia dedičnej štôlne Glanzenberg

Dedičná štôlňa GlanzenbergV centre historického mesta Banská Štiavnica bola sprístupnená štôlňa, ktorá láka svojich návštevníkov nielen v súčasnosti, ale fárali v nej i najvýznamnejšie osobnosti Habsburgskej monarchie.


Dedičná štôlňa Bieber

V roku 2003 bol rekonštruovaný portál tejto najvýznamnejšej odvodňovacej štôlne v oblasti obce Štiavnické Bane. Štôlňa bola v 18. storočí nazvaná Matkou všetkých baní sveta. Po prvýkrát na svete bol v roku 1627 v jej banskom poli použitý pušný prach na rozpojovanie hornín.

Náučná geologická expozícia

Je vybudovaná v areáli Banského múzea v prírode - skanzene. Popisuje geologický vývoj a stavbu územia Slovenskej republiky. Rovnako ako predošlá expozícia obsahuje mnohé horninové vzorky, názorné obrázky a geologické rezy. Súčasťou expozície je aj veľká bilboardová geologická mapa SR.

Náučný geologický chodník Paradajs

Je zameraný na prezentáciu prírodných geologických hodnôt regiónu, popisuje vznik a vývoj štiavnickej sopky (stratovulkánu), horniny podieľajúce sa na jeho stavbe, vývoj najvýznamnejších rudných žíl. Expozícia je modernou učebnicou vulkanológie s množstvom horninových exponátov, obrázkov, geologických rezov, máp či popisujúcimi panoramatickými výhľadmi najširšieho okolia.